Anomália

Tento text obsahuje (vôbec nie podstatný) spojler na knihu Anomália, ktorú napísal Hervé Le Tellier

Posledné týždne robím na jednom texte, zrejme dlhšej poviedke. Nie je rozumné písať o texte, ktorý ešte vzniká, je to skoro ako zaviazať mu oči, postaviť ho k múru a čakať, či milosť príde skôr, ako veliteľ mávne rukou. Súvislosti, ku ktorým dôjdeme, snáď stoja za to.

Rozpísaný príbeh sa odohráva v svete, v ktorom sa začali strácať hviezdy. Každý deň jedna, bez ohľadu na to, koľko ďalekohľadov, či očí, pozoruje nočnú oblohu. Práve pravidelnosť úkazu, jeho väzba na dvadsaťštyri hodinový cyklus otáčania Zeme, ktorý je z kozmického hľadiska úplne náhodný a nepodstatný, je braný ako dôkaz, že miznutie hviezd, ktoré sledujeme, jednoznačne nie je prírodný úkaz.

Vytvoria sa dve skupiny. Tá jedna považuje pravidelné zhasínanie hviezd za definitívny dôkaz Božej existencie. Druhá to naopak chápe ako potvrdenie niečoho, čo bola dovtedy len okrajová teória – predstava, že my, všetci ľudia na svete, celý svet, celý vesmír, všetko je to iba simulácia bežiaca na superpočítači neznámej civilizácie.

Jedným z okrajových efektov nárastu popularity teórie, volajme ju teória simulovaného vesmíru, sa stane raketový rast ceny Bitcoinu, a ten nás privedie k hlavnému hrdinovi, racionálnemu obchodníkovi, ktorý kupuje, čo rastie a predáva, čo klesá. Spozná ženu. Možno je to mimozemšťan, utečenec z mŕtvej planéty krúžiacej okolo nedávno vyhasnutej hviezdy, možno je to iba simulácia, test, ktorý rozhodne o hrdinovom osude a možno je to jednoducho žena jeho života, bez ktorej už nikdy nebude šťastný.

V tomto stave neurčitosti rozpísaného textu sa mi dostala do rúk kniha Anomália, ktorú napísal Hervé Le Tellier. Jej podstatou je práve teória simulovaného vesmíru a jej dôsledky na nás. Pojednáva o udalosti, ktorá začne byť všeobecne braná ako potvrdenie toho, že žijeme v simulácii, zároveň je to skúška, cez ktorú musíme ako ľudstvo prejsť. Výborne napísaná kniha, príbeh, pri ktorom obraciate stranu za stranou a pritom dobrá literatúra, veľmi, veľmi zručné písanie. A svetový úspech, ktorý bol vďaka Inaque do slovenčiny preložený skôr ako do angličtiny. (Penguin knihu vydá až na sklonku tohto roku)

Celý čas, ako som ju čítal, som rozmýšľal o tom, čo táto kniha znamená pre môj rozpísaný príbeh. Je to znamenie? Šach mat? Hodiť rozpísaný príbeh do koša? Nie, dúfam, že nie. To ukáže čas. Ale fascinujú ma tieto náhody, ktoré sa dejú a sú dôkazom toho, že sme oveľa viac prepojení, oveľa viac súčasťou. Či už simulovaní alebo nie, sme v tom spolu. On. Ona. Vy. Ty. Ja.