Predaná fotka a leštenie úlomkov
Feb 2020
28
Pred pár dňami došlo k nepriamemu preľnutiu mojich dvoch svetov. Pár týždňov dozadu som dával môjmu poľskému prekladateľovi kontakt na MH a tieto dni sa sa Alamy predala jedna fotka, na ktorej je práve M, fotené to bolo na Pohode v roku 2012. Alamy je posledné miesto, kde sa mi darí predávať editorial fotografie, to sú fotografie zo života, ktoré sa nedajú použiť na reklamu (nie ako sú tie generické fotografie šťastných ľudí v kancelárii, keď si niekto prenajme hercov a kanceláriu a nafotí, tu sa hádajú, tu hľadajú riešenie, tu sú šťastní, lebo zvíťazili). Aj na Alamy však už...... 
Fakty prestávajú byť dôležité, otázka je, či niekedy boli. Víťazstvo marketingu nad rozumom je snáď menej nebezpečné, ako víťazstvo ideológie nad rozumom. Alebo nie? Dnes vyšiel posledný predvolebný prieskum, ten neoficiálny, undergroundový. Je to paradox, svojho druhu, ako vesmír stále mieša dobré a zlé správy. Tamtí prehrajú, skvelé, hentí vypadnú, no konečne a tamten sa stane premiérom, no pána. Ďalšie voľby, v ktorých budem voliť s nechuťou a vyberať menšie zlo. S L. sme si to strategicky rozdelili, jeden z nás to hodí Kiskovi, bola by škoda, keby vypadol a druhý PS-Spolu, vlastne jedinej liberálnej ponuke. Stále je možné, že...... 
V knižnej revue vyšla recenzia Martiny Buzinkaiovej na Všetky jeho svety. Nepáči sa jej, hm, doktor Bell, ale ináč celkom dobre. Kúpil som si nové topánky. Stále sa mi zdá, že sa už naozaj oteplí a keď ma to takto prepadne, musím byť pripravený. Aj tentokrát som ich objednal cez internety. Svet, v ktorom netreba chodiť do obchodov, je ideálny svet. (Teda až na kníhkupectvá, samozrejme.) 
Fond otvoril podávanie žiadostí na štipendium a potreba napísať niečo zmysluplné o knihe, ktorá ešte neexistuje, sa zrazu stala akútna. Dnes radšej o inom. D. mi priniesol na kľúči niekoľko filmov, takých, ktoré sa mu zdajú byť zaujímavé a o ktorých si myslí, že by som si ich mal pozrieť aj ja. Ako prvý som si pustil Arrival, najlepší sci-fi film posledných rokov, možno desaťročí. Videl som ho už štvrtý krát a stále to bol silný zážitok. Aj poviedka Teda Chianga, podľa ktorej bol film natočený, bola výborná. Už si ani nepamätám, v čom presne bol film iný ako kniha,...... 
Artforum malo 30 rokov a na všetkých sociálnych sieťach nám zablahoželal Martinus. Ten o sebe tiež tvrdí, že je tu od roku 1990 a okrem toho má, na všetkých sociálnych sieťach, pri svojom mene označenie „Independent bookstore“. Použiť takéto označenie pre jednotku na trhu je smiešne hneď vo viacerých rovinách – napríklad, prečo je to v angličtine, alebo, nezávislé od čoho? V stredu sme dali našim zákazníkom narodeninový darček, 30% zľavu na všetky knihy. V internetovom obchode sa roztrhlo vrece a tak sa teraz snažíme s nasadením všetkých rúk, nôh a hláv dosiahnuť, aby sa všetky knihy dostali ku tým správnym ľuďom. Svojim spôsobom je to veľmi oslobodzujúce,...... 
Už aby boli voľby. Billboardy okolo cesty sú ovešané hlavami politikov. Danka, Kollára a Harabína akoby fotil ten istý fotograf. Predstavil som si, ako sa tam stretli."Poď, Števko, teraz ty, dnes mám čas, nikam sa neponáhľam.""Nie, nie, Boris, bol si tu predo mnou, tak poď, teraz ty.""Chlapci, keď sa nedostanem do parlamentu, budem si musieť platiť sociálnu a zdravotnú tak, ako doteraz?"Keď pôjdeš na podporu, tak nie. Pozrite sa von, aká mizerná zima tohto roku, ani snehu napadlo. Bude suchá záhrada, polievať bude treba už na jar. To budú zase účty za vodu.""Veru veru. Očuj, ale nemusel si včera v...... 
Náhody. Pár dní dozadu som si prečítal Cudzinca a onedlho potom sa na Pravidelnej dávke objavil podcast venovaný Sartreovi (či Sartremu?). Dlho som ich nečítal, zabudol som na nich, nespravodlivo, pod vplyvom tých Francúzov, čo prišli po nich, tých, ktorí hovorili jednoduché veci nesmierne zložitým spôsobom. Ak má starnutie nejakú výhodu, tak je to napríklad tá, že človek môže znovu čítať knihy, ktoré čítal tridsať, štyridsať rokov dozadu. Každá kniha je pri druhom čítaní iná, ako boli spomienky na ňu. Je možné, že sa tam miešajú dve veci. Prvou je nepresnosť našej pamäte a teda to, ako si dnes spomínam...... 
Budem, mal by som, menej čítať a viac písať. Problémom je cesta v električke - poznámky sa dajú zapisovať, iba keď sedím. Niekedy je to neúctivé, ak okolo stoja ženy, niekedy nie je miesto a nedá sa sadnúť si. Mali by vymyslieť záznamník, ktorý by nahrával (zapisoval) rovno myšlienky. A potom by k nemu ešte pribalili umelú inteligenciu, ktorá by tie myšlienky triedila. Podľa toho, ktorá časť mňa sa práve dostala ku slovu. Otec, manžel, muž, spisovateľ, kníhkupec, fotograf. Alebo, taká úprimnejšia verzia, ten, kto potrebuje priateľa, ten, kto chce bohatstvo, ten, kto chce slávu, ten, kto si chce vrznúť,...... 
Z finálovej desiatky Anasoftu som zatiaľ čítal iba tieto tri knihy. Keď sme minulý rok na Kozej hovorili o slovenských knihách, žartovali sme, že aby sa niečo malo šancu dostať do výberu Anasoftu, musí to mať na obálke fialovú farbu. Všetky tri knihy túto podmienku spĺňajú, aj keď každá iným spôsobom. A všetky tri sú výborné. Čítať zlé recenzie na knihy iných autorov je asi o niečo menej iritujúce (škodoradosť najväčšia radosť), napriek tomu to bola recenzia na Čepiec (v skratke, nie je to dobrá kniha, lebo je to v prvom rade reportáž a ako reportáž je to slabé) ktorá...... 
Včera vyhlásili desiatku Anasoftu, Všetky jeho svety sa tam nedostali. Bol som v tej chvíli na poli, so psami. Tak ako pred rokom (vlani to bolo v marci), dal som si na mobil slúchadlá - drôtové, aby sa dal chytiť signál - a počúval rádio Devín na prechádzke. Keď vyhlasovali nominácie, bol som presne na tom istom mieste, ako predtým; pamätám si rok dozadu to radostné prekvapenie, či vlastne skôr potvrdenie očakávania. Tento rok to bolo iné. Majú to vo Hviezdnych vojnách, volá sa to tam temná strana sily. Tak včera som okúsil jej volanie. Akonáhle zaznelo meno Kucbelová, ktorá...... 
Napíšem napríklad - ... a zároveň je xxx možno zmetená z toho, ak niekto v texte strieda rôzne postupy a nebojí sa použiť úlomky žánru, filmové pohľady či absurdnosti. Vo výsledku kniha, ktorá takto vznikne, zákonite nie je ako široká vlniaca sa rieka, je to mnohosten, ktorý vyzerá vždy ináč, podľa toho, z ktorej strany sa naň pozriete. V tejto chvíli je tu však znovu problém, že hocičo viac o svojej knihe napíšem, bude to hlúpe. Vlastne, asi už aj tá predošlá veta bola cez čiaru. Ak by som aj skúsil pokračovať - Podľa mňa je úplne legitímne, ak tam občas cez monotónnu štruktúru dám tupé...... 
Začalo sa to podcastom o Escherovi ktorý som počúval pár týždňov dozadu. Napadlo ma pri ňom, že by v tretej knihe, v tej, ktorá zatiaľ nemá názov, mohol byť miesto motta iba obrázok, Escherove Kresliace ruky. Sú tam totiž dve hlavné postavy, stretnú sa a začnú sa navzájom pretvárať, ale je to aj kniha o tom, ako realita vstupuje do kníh a ako potom knihy na oplátku ovplyvňujú realitu, ktorá potom vstupuje do kníh a tak dokola znovu a znovu, všetko sa to stalo tak veľa krát, až sa príbehy v knihách a vo svete stali rovnako skutočné, alebo, ak......