Cudzinec a čítanie kníh po rokoch

Náhody. Pár dní dozadu som si prečítal Cudzinca a onedlho potom sa na Pravidelnej dávke objavil podcast venovaný Sartreovi (či Sartremu?). Dlho som ich nečítal, zabudol som na nich, nespravodlivo, pod vplyvom tých Francúzov, čo prišli po nich, tých, ktorí hovorili jednoduché veci nesmierne zložitým spôsobom.

Ak má starnutie nejakú výhodu, tak je to napríklad tá, že človek môže znovu čítať knihy, ktoré čítal tridsať, štyridsať rokov dozadu. Každá kniha je pri druhom čítaní iná, ako boli spomienky na ňu. Je možné, že sa tam miešajú dve veci. Prvou je nepresnosť našej pamäte a teda to, ako si dnes spomínam na prvé čítanie Cudzinca je iné, ako som ho vtedy, pred rokmi, naozaj prežíval. Tou druhou je skutočnosť, že knihy vznikajú až pri čítaní a človek, ktorý ju čítal dnes je iný, ako bol ten, ktorý ju čítal dávno, desiatky rokov dozadu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.