Skip to content →

Kolektívne šialenstvo

Ukázalo sa, že zatváranie ľudí do povinnej karantény bolo nezákonné, neústavné a vlastne vôbec nie je jasné, odkiaľ ten rozkaz prišiel, kto ho vydal, kto je zaň zodpovedný. Ťažko to nebrať ako potvrdenie toho, ako ľahko sme ako krajina pripravený upadnúť do kolektívneho šialenstva. Civilizácia a pocit bezpečia, záruk, no áno, istôt, v ktorých žijeme, je zviazaná veľmi tenkými nitkami, ktoré potrhala bez problémov aj korona, ktorá sa nás dotkla iba okrajovo, len tak mimochodom zavadila aj o nás, ako keď parkujúce auto ťukne nárazníkom do popolnice, tá spadne a rozsype sa, ale šofér si to ani nevšimne a odíde.

Jediný, kto sa ozýval proti povinnej karanténe navrátilcov z cudziny bola Cynická obluda. Médiá, prezidentka, nikomu to, zdá sa, nevadilo. Uverili tomu, že je to pre dobro celku a to je dôležitejšie, no nie? Stále sme pripravení stať sa totalitou, vrhnúť sa do náručia vodcu, ktorý sa postará. Dobrá správa je, že sa už do toho obula ombudsmanka a začali o tom písať aj noviny.

Všetko sa vracia ku normálu, aj v Artfore sa od budúceho týždňa skončí rozdelenie na dva tímy. Prichádzajú teplé dni a stále je sucho. Ráno som sedel nad knihou a zasekol som sa, nevedel som, ako ďalej, len som sedel a pozeral som sa na blikajúci kurzor, zelená na čiernej. Spomenul si, ako som sa kedysi bál, keď som nevedel, ako pokračovať, ako som sa bál, nenávidel to, považoval to za porážku a slabosť. Dnes už viem, že tie minúty pred prázdnou obrazovkou dnes ráno, to bola tá najlepšia časť dňa.

Published in 2020 blog

Comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.