M.C.E.

Keď som robil so Šedivým, mal tam vtedy asistenta, mladého chlapca, pár rokov po škole. Veľmi šikovný, bystrý, vydržal drieť ako kôň, rozumel ľuďom a rozumel aj tomu, čo chce dosiahnuť. Robili sme spolu vo fonde, párkrát zašli na obed a raz či dvakrát sme sa spolu aj opili, takým tým strašným spôsobom, ktorý zbližuje najviac. Občas sme hovorili o knihách, ale nikdy nie o románoch. Veľmi ma prekvapilo, keď som zistil, že tie on nečíta. Zo zásady. Úmyselne, programovo sa im vyhýba. Vraj nechce, hovoril mi, aby sa mu do jeho života miešali príbehy iných ľudí. Nechce žiť príbehy iných ľudí, chce žiť iba svoj život. Bolo to dávno, pred rokmi a vtedy som mu ešte nevedel vysvetliť, že nič takého, ako náš vlastný, nepoškvrnený príbeh neexistuje. Že ak by sme sa dokázali vzdať príbehov iných ľudí, ktoré sa na nás nalepili po ceste, ak by sme ich zo seba ošúpali ako plátky cibule, jeden za druhým, nižšie a nižšie, nezostalo by tam nič. Žiadne jadro nášho pravého ja, nedotknutého príbehmi iných ľudí, neexistuje. Alebo, ak áno, je to iba to zviera v nás, ktoré si zaslúži práve toľko lásky a pozornosti, ako pes.

Jošua si narovnal chrbát a založil ruky za hlavu. Čítal, čo napísal, opravil pár preklepov a klikol na tlačidlo pre publikovanie. Od Troch tornád si začal písať blog, dával tam poznámky o tom, čo urobil, čo zažil. Svet sa menil a chcel to zachytiť. Vedel, že svet sa mení neustále, ale tentokrát je zmena tak rýchla, že sa nedeje v horizonte rokov, ale mesiacov a týždňov. Aj keď, pravdu povediac, toto bola pre neho iba zámienka, ospravedlnenie pred svetom. Jeho skutočný motív bolo, aby sa príbeh jeho života, ktorý bude zverejňovať na internete, preplietol s príbehom hrdinu novej knihy, ktorú pred pár dňami začal písať. Chlípny profesor a jeho kabinet boli definitívne zmazaní, stali sa nedopísanou minulosťou, chybou, ktorá musí byť zabudnutá. Nová kniha bude o láske, o samote a o písaní, o tom, ako príbehy zmenili Jošuov život. Hovoril si, že keď dá pár odsekov z knihy na svoj blog a naopak, úlomky textov z internetu dostane do knihy, prepletie sa jeho život so životom jeho hrdinu a stanú sa jedným. Ruka, ktorá kreslí ruku, ktorá kreslí ruku.

Leave a Comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.