Prerábky

Chodník pri Račianskej, ten na druhej strane, vedľa železničnej trate, od ktorej je oddelený starým šedým betónovým múrom, bol v stredu zasypaný žltým lístím. Jeseň tak pre mňa prišla náhle, ako hosť, na ktorého čakáte, ale on otvorí dvere práve vo chvíli, keď sa nepozeráte. Ešte v pondelok tam lístie nebolo; jazdím tadiaľ pravidelne, ten zvráskavený chodník sa stal súčasťou mojej bicyklovej trasy, z periférie do centra a zase späť, cez vinohrady, okolo zváračského, cez parkovisko za centrálnym, po úzkej Špitálskej a potom hore po hrboľatom námestí, ešte mostík nad Staromestskou a som v práci.

Celé mesto je rozkopané. Prerábajú ulicu pred našim domom, pre rozkopávky je zmenená trasa trojky a dokonca aj cyklotrasa na Blumentálskej je prerušená výkopom. Nemôžem, neviem stáť bokom a tak sa pridávam k všeobecnému hmýreniu, klíma sa musí zahrievať už len z toho tepla, ktoré produkujú naše telá. Mrvíme sa, večne nespokojní s tým, čo je, hýbeme sa, tam, kamsi, vpred, len aby sme nemuseli myslieť na to, ako sa svet zmenil a popri tom si zvykáme na nový stav. Vždy sme si zvykli, to nové sa stalo normálnym, len veci sa menia stále rýchlejšie a tak sa musí zrýchľovať aj naša schopnosť zvyknúť si. Možno to raz bude tak, už za pár rokov,  keď sa ráno zobudím, svet bude iný, ako keď som si ľahol večer spať. Na telefóne budem mať aplikáciu, tá mi vždy ráno ukáže, čo je nové, čo už neplatí a čo ešte upresnia, počas obedňajšej aktualizácie.

Leave a Comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.