Studený vietor

Mrazivé ráno, pred šiestou ráno bolo mínus sedem stupňov. Tu na Liptove je všetko studenšie, aj rána, aj sprchy. Voda, ktorá tu tečie zo sprchy je najstudenšia možná, ešte pol stupňa a bol by to ľad. Aké je to nepríjemné a ako by mi to pritom chýbalo, ak by som to nemohol mať!

Nosenie rúška sa stalo povinnosťou a dnes som ho mal aj na prechádzke so psami. Alena v knihe, ktorú mám rozpísanú, rozmýšľala o tom, aké to je, keď ženy nosia zahalenú tvár a aké to musí byť pre ne zvláštne, ak by odrazu dostali možnosť ísť na ulicu bez závoja. Možno aj my si zvykneme a nebudeme sa ich chcieť vzdať, budeme sa ostýchať odhaliť svoju tvár.

Idú zaviesť sledovanie cez mobily a ak to zvládnu, skúsia možno urobiť aj takú aplikáciu do telefónu, ktorá bude sledovať, s kým ste sa stretli a podľa toho nastavovať riziko toho, či ste nakazený a bude svietiť na zeleno, oranžovo, alebo načerveno a v tom poslednom prípade nebudete vôbec môcť ísť von. A potom časom nám to budú montovať niekam rovno do tela, tak, aby aj ostatný ľudia videli, už z diaľky, aký je váš status.

Keď si ľudia majú vybrať medzi zdravím a slobodou, vyberú si zdravie, povedal Harari a mal veru pravdu.

Ruské noviny jasajú, že Európa sa rozpadla a človeka napadne, čo ak je to naozaj tak. Ešte nedávno som cestoval do Terstu, cez tri krajiny, ani som ši nevšimol, že sú tam nejaké hranice. Teraz sa všetci vraciame domov, rozpadli sme sa na to, v čom sme vyrastali. Ale možno je to iba prechodné a keď bude v Amerike naozaj zle, Európa sa spojí, konečne sa naozaj spojí, lebo nič iného nám nezostane.