Stúpajúc vyššie

Na začiatku ma zaskočila schematickosť a pátos. Trvalo to pár strán, skoro som knihu odložil. Až po pár kapitolách mi došlo, že to, čo čítam, je naozaj klasický western, kovbojka, zvláštna len tým, že je zasadená do prostredia slovenskej dediny v období kolektivizácie. Hlavná hrdinka príbehu, osamelá v prostredí fungujúcom podľa pravidiel, ktoré nevie / nechce prijať za svoje. V nepriateľskom svete zostáva človeku posledná vec – vernosť sebe. Je ťažké ju dodržať, bez ohľadu na cenu? Alebo je to jednduché, tak ako dýchať, tak ako byť? 

Hlavne v závere knihy príroda. Od pár tisíc metrov výšky sa stáva človek nepodstatný (spomenul som si na rok fotenia v horách. Už Tatry stračia na to, aby sa z tohto tu všetkého stala nezaujímavá pleseň rozpínajúca sa tam niekde dole). 

p.s.

Som veľmi rád, že som knihu po prvých stranách neodložil. M mi k tomu napísala “Zatiaľ mám skúsenosť, že ak čitatelia nevzdajú čítanie v prvej štvrtine (keď sa Kohútová s Olšanským vyberú na misiu), napokon ju prijmú.”