Štvrtá

Možno už prišiel čas opäť začať, rozbehnúť prácu na štvrtej, aj keď tá predošlá ešte nie je uzatvorená a tak sa to môže zdať byť predčasné, ale veď to nie je, ako keby matka mala nosiť v maternici dve deti naraz, jedno, ktoré sa má narodiť za mesiac a druhé, ktoré ešte len vzniklo spojením spermie a vajíčka a ma za sebou iba prvých pár delení, dve, štyri, osem, šestnásť.
Zmenil som farby programu, v ktorom píšem, vyskúšal som kombinácie a dokonca hľadal na internete, sťahoval a inštaloval, ale už nechcem zelené písmená na čiernej obrazovke a nechcem čierne písmená na bielej obrazovke a nie je to vôbec jednoduché nájsť niečo nové, s čím dokážem vydržať, koľko hodín to vlastne trvá, kým človek napíše knihu, stovky to budú, ale asi nie tisíce, aj keď, podľa toho, kto píše a čo píše.
Písal som básne, rukou do zápisníka, ale román by som tak napísať nedokázal.
Postava a situácia, tie musia byť na začiatku. Mohla by to byť kniha poviedok, tento krát, toľko začiatkov, toľko koncov v jednej knihe.
Mohla by to byť kniha básní. Ale tie by už naozaj nikoho nezajímali a nenašiel by sa nikto, kto by ich vydal. Ale to neznamená, že by taká kniha nemala byť napísaná. Práve naopak, je to jedna z vecí, ktorú musím dokončiť. Mohol by som k nej napísať pekelne úprimnú žiadosť o grant. Toto je kniha, ktorú píšem pre seba a predpokladám, že budem jej jediný čitateľ. Očakávaný spoločenský dopad je taký, že budem mať v noci krajšie sny. Vopred ďakujem za podporu a zostávam s pozdravom. Mohol by som, ale nenapíšem. Až taký vtipný nie som.
Zatiaľ som si vybral modrú farbu. Tá téma sa volá Oceán a sú v nej dva odtiene. Tmavšia je farba mora v deň, keď sa modré nebo strieda s tmavými, šedými oblakmi. Svetlý odtieň je ranná farba oceánu na horizonte, musíš prižmúriť oči a sústrediť sa, len tak nájdeš líniu, kde sa more spája s oblohou. Písmená sú biele, už to nie je nočná invázia zelených mimozemšťanov, ale sneženie.