Zajtra sa vraciam domov

Všetko to uteká, tak rýchlo, z dvoch týždňov sa stalo bliknutie očami a jediné, čo za tým zostalo, je zopár poznámok, urobená práca a parožie, ktoré sme včera našli na prechádzke na poli. Chodili sme tam každý deň a asi to stačilo na to, aby sme si zaslúžili takúto odmenu. Je to iba jeden paroh, má šesť vetiev a asi vypadol nejakému poľovníkovi z auta, keď sa vracal z lesa domov. Alebo môže srnec zhodiť iba jeden paroh, na lúke, kde nie sú stromy? Viem urobiť webovú stránku alebo nahrať podcast, ale v praktických veciach prežitia som neužitočný idiot. Ak by prišla zombie apokalypsa, nebol by som nanič. Ale keď som zodvihol paroh v natiahnutej ruke, držal som ho v strede, tak aby bol dobre vyvážený, bolo to ako držať v ruke zbraň. Nebol to zlý pocit.

Sedím za stolom a pozerám sa, ako zapadá slnko. Bob Dylan zverejnil novú pesničky, je sedemnásť minút dlhá a spieva v nej:

Freedom, oh freedom, freedom cover me
I hate to tell you, mister, but only dead men are free

Pred obedom sme spolu s D nahrali rozhovor s KK. Je to zvláštne, takto sa rozprávať s ľuďmi, cez počítač, cez zoom, aj si s nimi, aj nie, je to viac ako telefón, ale menej, ako naozaj. Dúfam, že to bude zaujímavé aj pre niekoho iného, ako pre mňa a pre D.

Mal by som začať zase písať. Mal by som začať myslieť na svoje postavy viac, ako myslím na seba. Už je najvyšší čas. Hneď ako sa vrátim. Domov.

Leave a Comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.