Zlyhanie technológií a nevyhnutný dopad asteroidu

Doobeda sme mali nahrávať rozhovor s JB. Nedokázala sa pripojiť, hodinu sme to riešili, potom prišiel jej priateľ a rozchodil to, ale už sme boli takí unavení, že sme to odložili na poobedie. Výzvy modernej doby. Hovorím, nevedel by som uloviť srnca či chytiť rybu v rieke, ale v technológiách sa trochu vyznám. Aj teraz, už po hodine som prišiel na to, že bude stačiť počkať, kým ku JB príde niekto, kto jej to pomôže rozbehnúť. A naozaj, za ďalšiu pol hodinu  už sme boli spojení. Spojení, ale zmorení a tak sme to odložili na poobedie, čo je vlastne teraz, keď toto píšem, už za chvíľu. Mal by som sa ísť pripraviť, pomaly.

Natáčanie prebehlo, veľká radosť to bola.

Na záver dňa behanie, pomaly a nie príliš ďaleko. Na hrádzi pri policajnej akadémii bolo veľa ľudí, čo v miestnych pomeroch znamená tak plus mínus šesť plus traja psy. Keď som vybehol z domu, hlava plná rozhovoru, zabudol som rúško, ale keď som uvidel, ako divne sa na mňa ľudia pozerajú, spomenul som si a vrátil sa poň. Pri behaní som počúval podcast, rozhovor z astronómkou, ktorá pracuje v Štátoch. Okrem iného sa tam spomenulo, že to, čo sa na nás nerúti asteroid, stráži celosvetovo desať ľudí. A južná pologuľa nie je pokrytá vôbec. Keď si zoberieme, koľko peňazí pritom dávame, ja neviem, na futbal, formule, módu, populárnu hudbu, milión kanálov blbostí v televízii, ten zoznam by mohol byť veľmi dlhý, je to svojim spôsobom fascinujúce, že sme ešte ako druh nevyhynuli.

Leave a Comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.