V panoramatickom kine

vydavateľstvo Slovart, september 2018

editor: Zuzana Šeršeňová

obálka: Palo Čejka

Knihu si môžete objednať na sránke kníhkupectva Artforum

 

Besedy o knihe

25.10.2018   Arforum Bratislava

11.11. 20148 Bibliotéka Bratislava

 

Povedali o knihe:

Stačí veta, dve, presné slová, čo nás vtiahnu do príbehu. Napríklad tieto: „O kus ďalej začala hrana útesu prudko klesať. Na chvíľu sa stratila pod hladinou, aby sa vzápätí, ako trojbodka za nedopovedanou vetou, znovu vynorila v podobe radu troch zmenšujúcich sa ostrovčekov. Potom už bolo iba more.“

Debut Juraja Kováčika oznamuje: Prichádza veľký rozprávač.

Dušan Dušek

 

Kováčik hľadá v životoch obyčajných ľudí neobyčajné momenty a kľúčové okamihy. Iného rozprávača by v takej situácii strhlo hektické tempo, no Juraj vie čitateľom dopriať pôžitok z  obrazov plastických ako v panoramatickom kine.

Pavol Rankov

 

 

Ukážka z knihy na medziknihami.sk

 

Poznámky

Na západnom fonte pokoj.

Prvá poviedka knihy V panoramatickom kine je asi jediná, o ktorej sa dá povedať, že je romantická. Má názov Na západnom fronte pokoj a začína sa v kníhkupectve (inom, ako je to na obrázku), kde jedna z postáv pracuje. V tejto poviedke som si zahral malú, vlastne úplne okrajovú rolu aj ja – vystupujem tu ako turista, ktorý kupuje pre syna Feynmanove prednášky z fyziky a zhodí pri tom kopu kníh, čím preruší prvé stretnutie hlavných protagonistov.
Poradie textov v knihe je trochu iné, ako vznikalo pri písaní. Tento je z prvej štvorice a práve pri ňom som si uvedomil, že jednotlivé príbehy sú navzájom prepojené.

 

Večerný beh.

Beh na dlhej trati je meditáciou svojho druhu. Myseľ a telo sa hýbu každé po svojej vlastnej sínusoide; stretnú sa len občas. Tak nejako sa prepletá aj text poviedky Večerný beh. Pri behaní sa dobre utriasajú ťažké rozhodnutia a pred jedno také bude postavený aj hlavný hrdina. Či už si vyberie dobre alebo zle, keď dobehne, bude pripravený sa rozhodnúť. Trať, po ktorej beží, sa začína na konci Rače a cez vinohrady stúpa zozadu na Biely kríž. Kým som ešte behal v kopcoch, bola moja obľúbená, ale nikdy som ju nezabehol tak rýchlo, ako tento mladý muž.

 

Posledná Eva.

Pri písaní poviedky Posledná Eva bola na začiatku iba predstava osamelej ženy na pláži, ale ako každý text, má aj tento v sebe niečo zo skutočnosti. Tragický príbeh zhorenej vily a jej obyvateľov sa naozaj odohral; ruiny štyroch rohových veží ešte stále stoja na jednom z výbežkov Bretónska, iba kúsok od opevnení z Druhej svetovej vojny, ktoré sú dnes prerobené na múzeum Bitky o Atlantik.

 

Len sen.

Problémom pri písaní poviedok je, že sa autor musí rozlúčiť s postavou práve vo chvíli, keď ju spozná. Soňa z príbehu „Len sen“ je analytik, dobrý analytik a tak vie, že obraz sveta, ktorý sme si vytvorili a v ktorom sa pohybujeme, je iba tenká bublina, ktorá ľahko praskne a potom vždy chvíľu trvá, kým ju znovu nafúkneme.

 

Nový zqačiatok.

Nápad, či skôr odhodlanie napísať konečne knihu, som dostal v lete roku 2016 počas dovolenky pri mori. Prechádzal som sa po útese nad prístavom  a hovoril si, to by bolo úžasné, nechať všetko tak, odísť sem na pár mesiacov a nerobiť nič iného, ako písať.  Aj jedna z poviedok v knihe (Nový začiatok) je o mužovi, ktorý nechá všetko tak  a odíde ku moru napísať svoju knihu.  Jeho príbeh sa stane nakoniec slávnym, aj keď asi ináč, ako plánoval.